Oslobodenie Banského Studenca

Príhovor Kysihýbel

Pri príležitosti výročia oslobodenia Banského Studenca 5. marca 2023

V nedeľu, 15. októbra 1944 okolo deviatej hodiny ráno, prišli k hájovni v Kysihýbli dve autá v ktorých sedelo päť vojakov v uniformách SS a dvaja civili. Vojaci SS vošli do hájovne kde býval Karol Pospíšil. Dôstojník s umrlčou hlavou na čiapke povedal Pospíšilovi niečo po nemecky a jeden z vojakov to preložil do Slovenčiny tento, ako sa neskôr ukázalo, mal pochádzať z Veľkého Poľa. Dvoch civilov ktorí boli v autách svedok nepoznal. Požiadavka bola jednoduchá, priniesť dve rylá, Pospíšil Nacistom rylá vydal.

Autá sa pohli po ceste smerom k Hálčianskému rybníku. Veliteľ a Slovensky hovoriaci vojak zostali s Pospíšilom. Nariadili Pospíšilovi aby aj s rylami nasledoval autá. Keď sa všetci presunuli na lúku kde boli pochovaní nemeckí občania povraždení železničnej stanici v Banskej Štiavnici tak veliteľ zobral rylá, ostatní traja vojaci vytiahli dvoch civilov za goliere z auta so zviazanými rukami za chrbtom a odviedli ich na lúčku pod cestou do kameňolomu “Červený kameň”.

Svedok videl ako na lúčke civilov obkľúčili všetci ostávajúci vojaci, rozviazali im ruky a podali rylá. Svliekli im kabáty a ukázali priestor v ktorom majú kopať. Pospíšil sa pobral preč. Slovensky hovoriaci vojak mu povedal aby šiel hore a nikoho nepustil lebo sa bude strieľať. Pospíšil odišiel do vzdialenosti asi 120 krokov ku skladisku odkiaľ vydal rylá. Tam prišiel k svedkovi 78 ročný rybnikár Ján Pačesa. Asi za pol hodinu bolo počuť dva razy za sebou po dva výstrely, pravdepodobne z pištole. Za ďalších 20 minút prišli vojaci späť k hájovni vrátili umyté rylá Pospíšilovi a bez akéhokoľvek vysvetlenia odišli do Banskej Štiavnice. Asi okolo desiatej hodiny, keď všetko stíchlo a vojaci sa nevrátili, išiel Pospíšil s Pačesom na miesto kde vystúpil civili z auta a našli tam čerstvý hrob.

Za nacistickej okupácie nemal Pospíšil odvahu nijak vyšetrovať čo sa stalo. Predpokladal že je to odveta za povraždených občanov Veľkého Poľa a Píly na stanici Štiavnici z ktorých tam bolo 18 pochovaných do piatka 13. októbra 1944, teda pár dní pred incidentom, kedy boli exhumovaní a prevezení na banskoštiavnický cintorín. Mal za to, že to boli buď nejakí antifašisti ktorých SD chytilo v okolí, alebo Židia ktorých vraždou prišli Nacisti vyrovnať skóre za “Štiavnickú tragédiu” ktorá sa udiala 25. septembra 1944 na železničnej stanici v Banskej Štiavnici keď pri incidende zahynulo 80 Karpatských nemcov z ktorých časť exhumovali práve na tomto mieste.

Ako sa neskôr ukázalo popravení boli Židia z bývalého tábora vo Vyhniach ktorí s tragickou udalosťou nemali vôbec nič spoločné. Boli to v tom čase tridsať ročný Neugeboren Robert a tridsaťjeden ročný Oberst Ernest, obaja povolaním hudobníci, ktorí údajne hrávali v hoteli Grand kde sídlilo aj SD. Možno sa už presne nedozvieme ako sa dostali do rúk príslušníkov Einsatzkommanda 14 ktoré tu pod velením SS-Obersturmführera Walthera Grossa rozsievalo teror a vraždilo. Plnili aj nevypovedané želania svojich veliteľov a Fürera podľa ktorého vraždenie Židov bolo tak isto dôležité ako vojnové úsilie.

Telá boli exhumované 25. apríla 1945 a pochované na miesto kde sa nachádzame. 19. júla 1945 boli hroby znovu otvorené a všetko zdokumentované aby mohli byť telá identifikované ako aj stanovená príčina smrti. Totožnosť nakoniec zistená bola, ale vinníci ako aj skutočný dôvod prečo boli dvaja mladí ľudia na tomto mieste popravení zostávajú neznáme. Aspoň takto symbolicky si pripomeňme ich pamiatku, ako aj pamiatku zavraždených na Teplom Potoku a v Banskej Belej ktorí sa stali obeťami toho istého vyčíňania Einsatzkommanda 14.

Banská Štiavnica, 5. marca 2023
Marian Štepka