79. výročie prepadnutia Počuvadlianskeho mlyna

Bolo 23. novembra 1944 pred svitaním, skoro už zimný deň, a hore dolinou popri Klastavskom potoku smerom na Dobrú Vodu postupovali vojaci Abwhergruppe 218. Bolo ich viac ako tristo. Misiou bolo prepadnutie a eliminácia odbojovej skupiny Sitno. Vonku bola tma, hmla a zima. Vojaci sa podľa inštrukcií spolu nerozprávali a pred sebou hnali Jána Kollára z Klastavy ktorého z času na čas mlátili a postrkovali puškami. Keď sa priblížili k objektu mlyna na asi 150 metrov začali sa rozmiestňovať a zaujímať pozície tak, aby mlyn dokonale obkľúčili a tak zaistili že nikto neutečie. Kollár situáciu využil a utiekol sa domov.

Do svitania ostávalo niečo málo ako pol hodina. Tí, ktorí zaujali pozície, začali vyčkávať brieždenie. Len Indiáni bojujú v noci. Pre jednotku to bola skúška ohňom. Po prvý krát išli na ostrý prepad a nevedeli čo ich čaká. Jedna čata zľava, jedna zprava a stredom hlavný úderný voj pozostávajúci z nemeckého jadra, jednotky zverbovaných Rusov, Čirkizov a Azerbajdžancov s bojovými skúsenosťami z Východného frontu. Proti presile a bojovým skúsenostiam boli odbojári skrývajúci sa v mlyne v počte asi štyridsať úplne bez šance.

Večer predtým vyslal veliteľ Jozef Jusko Alexandra Kuchtu do obce Počúvadlo aby šiel k učiteľovi Andrejovi Vargovi preveriť a prebrať dvoch ruských zajatcov, pretože vedel rusky mal ich preveriť či sa nejedná o nejakých provokatérov. U Vargu čakali na neho dvaja príslušníci Červenej armády ukrainskej národnosti Alexander Bazdirev a Nikolaj Rumjancev. Neskôr však prišiel aj Jusko a rozhodol že prišelcov prevedie k skupine on sám namiesto Kuchtu, neodobrali sa však priamo späť do mlyna k skupine ale išli ešte popíjať k starostovi Burčovi.

Alexander Kuchta ostal v dedine u učiteľa Andreja Vargu lebo chcel poobšívať dvoje nohavíc ktoré mu nechal na opravu partizán, istý Pecník, a tak sa rozhodol do mlyna sa nevrátiť. Ráno pred siedmou hodinou prišiel do Počúvadla poštový doručovateľ a doniesol Andrejovi Vargovi poštu. Vtedy sa Kuchta dozvedel že hore dolinou postupuje nemecká jednotka na mlyn. Rýchlo požiadal Vargu aby mu schoval automat, ruksak a nohavice a rozbehol sa smerom k mlynu varovať partizánov. Bohužiaľ už bolo neskoro ako sa blížil k mlynu počul už strelbu. Asi 200 metrov od mlyna bol zajatý dvoma vojakmi ktorí hovorili rusky a pod zbraňami odvedený na dvor mlyna.

Odbojári v mlyne boli útokom rovnako prekvapení ráno sa postupne zobúdzali a chystali si raňajky. Okolo 7:00 hod ráno začal Ján Chrenko variť guláš zo srnčieho aby mali čo na obed. Vonku ešte bola tma a navyše aj hmla čo im zabránilo vidieť nebezpečenstvo ktoré bolo blízko. Niektorí aj spozorovali pohyb ale mysleli si že sú to členovia ich jednotky ktrorí sa vracajú zo stráže, ako sú na tom zle si uvedomili až keď sa proti útočníkom rozbehli mlynárove psi, začali štekať a padli prvé výstrely. Boj bol krátky ale intenzívny v boji padli Viera Václaveková a Rudolf Valach. Časti jednotky sa podarilo ustúpiť pre nedokonalé obkľúčenie ostatní v mlyne sa presyle vzdali.

Útočiacej jednotke sa v okolitom lese podarilo okrem Alexandra Kuchtu zajať aj dvoch francúzskych partizánov a jedného Rumuna ktorí tam boli nevedno prečo lebo v mlyne podľa pozdejších svedectiev nespali a neboli ani členmi skupiny Sitno. Všetkých zhromaždili na dvore mlyna ktorý prehľadali a vyrabovali a nakoniec zapálili. Zajatcov odviedli pod zbraňami do obce Počúvadlo kde ich zhromaždili v jednej miestnosti.

Medzi zajatcov do miestnosti vstúpil veliteľ Major Thun a ukázal na Kuchtu: “Komm” a k nemu si vybral ešte jedného Francúza aby niesli vysielačku. Kuchtovi začalo byť jasné že ak sa o niečo nepokúsi jeho koniec sa nezadržateľne blíži. V skupine boli dohodnutí vždy na mieste kde sa stretnú ak by ich nepriateľ rozohnal a museli ustupovať každý na vlastnú päsť. Vybral sa za dôstojníkom a vonku sa zastavil pri žene čo stála pred domom a opýtal sa či sa môže napiť vody. Vošiel do bytu a keď videl že ho nechali bez dozoru nezaváhal otvoril okno vyskočil z bytu do záhrady a utekal ozlomkrk do lesa a tak sa zachránil pred tragickým osudom ktorý postretol vätšinu zadržaných.

Po pár dňoch sa stretli tí čo unikli v Bohunických lesoch. Tam sa aj Alexander Kuchta dozvedel ako prebiehal prepad, kto pri prepade padol a komu sa podarilo uniknúť. Po tomto prepade sa už odbojová skupina nikde nedala dokopy ako bola predtým ale nakoniec sa pripojili k jednotkám Červenej armády a bojovali po ich boku. Mlynár umrel a jeho rodina sa už do mlyna nikdy nevrátila. Aj keď sa nepodarilo mlyn úplne vypáliť stavba chátrala až sa nakoniec úplne rozpadla.

Marian Štepka
25. Novembra 2023